Wyzwania unii europejskiej a rynek pracy

Dokument „Biela kniha o budúcnosti Európy. Úvahy a scenáre pre EÚ-27 do roku 2025“ od 1. marca 2017 zdôrazňuje, že by sa malo pokračovať v budovaní jednotného vnútorného trhu, ktorého jedným z cieľov je zlepšovanie životných a pracovných podmienok obyvateľov Európskeho spoločenstva. Dokument predpokladá tieto scenáre:

• Pokračovanie – realizácia pozitívneho programu reforiem.
• Nič okrem jednotného trhu – zamerať sa na prehĺbenie určitých kľúčových aspektov jednotného trhu.
• Kto chce viac, robí viac – dáva členským štátom možnosť užšie spolupracovať v určitých oblastiach.
• Menej pracovať spolu, ale o to efektívnejšie – zamerať sa na efektívnejšie a rýchlejšie dosahovanie výsledkov v konkrétnych oblastiach politiky (inovácie, obchod, bezpečnosť, migrácia, riadenie hraníc a obrana), pričom venovať menšiu pozornosť iným otázkam.
• Oveľa viac spolupracovať – hovoriť jedným hlasom na medzinárodnej scéne, spoločne riešiť základné otázky, najmä v oblasti bezpečnosti a obrany. V „Novej strategickej agende na roky 2019 – 2024“ z 20. júna 2019 Európska rada určila štyri prioritné oblasti, ktorými by sa mala riadiť činnosť inštitúcií EÚ v nasledujúcich piatich rokoch v reakcii na výzvy a príležitosti vyplývajúce z nových globálnych situácií. Tieto oblasti zahŕňajú:
• ochrana občanov a slobôd;
• rozvoj silnej a dynamickej ekonomickej základne;
• budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, spravodlivej a sociálnej Európy;
• presadzovanie európskych záujmov a hodnôt na svetovej scéne.

Medzi šesť priorít patrí:

• Európska zelená dohoda
• Európa prispôsobená digitálnemu veku
• Ekonomika, ktorá slúži ľuďom
• Silnejšie postavenie Európy vo svete
• Podpora európskeho spôsobu života
• Nový impulz pre európsku demokraciu

V dôsledku pandémie COVID-19 bol vypracovaný plán rekonštrukcie Európy „NextGenerationEU“, ktorý umožňuje získať väčšiu silu po koronavíruse, ktorý spôsobil obrovský sociálny a ekonomický chaos. Vďaka finančným prostriedkom prebehne revitalizácia v mnohých oblastiach života. Po pandémii COVID-19 sa Európa stane digitálnejšou, ekologickejšou, odolnejšou a lepšie pripravenou na súčasné a budúce výzvy. Hlavným cieľom je premeniť ju na modernú, konkurencieschopnú a zdrojovo efektívnu ekonomiku a sociálnu komunitu. Tieto zmeny budú sprevádzať vytváranie kvalitnejších pracovných miest. Reformy by sa mali týkať týchto oblastí:

• ekologická transformácia
  • digitálna transformácia
  • inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť
  • sociálna a územná súdržnosť
  • zdravie a imunita
  • politiky pre budúcu generáciu vrátane vzdelávania a zručností.

DÔLEŽITÉ

„NextGenerationEU“ je doteraz najväčší balík opatrení na revitalizáciu európskeho hospodárstva.

***

Za pozornosť stojí program financovania Digitálna Európa (Digital), ktorého cieľom je zavádzanie IKT technológií do firiem, zapojenie občanov a verejnej správy do uvedeného procesu s cieľom optimalizovať benefity a spĺňať inovačné požiadavky najmä v pracovnoprávnych vzťahoch. Globálne konkurenčný trh by mal poskytovať moderné, bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky, zohľadňovať kompetencie zamestnancov potrebné pre transformáciu, vytvárať príležitosti pre profesionálny rozvoj a podporovať sociálnu inklúziu.

Európa by sa mala snažiť o otvorenú, demokratickú a udržateľnú spoločnosť, ktorá bude založená na doteraz vybudovaných hodnotách a princípoch. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, ktorá hovorí, že každý zamestnanec má právo na pracovné podmienky rešpektujúce jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť. Má právo na stanovenie hranice pre maximálny pracovný čas, denný a týždenný odpočinok a platenú ročnú dovolenku.

V dôsledku ochranných opatrení na zabránenie šírenia korona vírusu sa práca prostredníctvom platforiem stala populárnou a získala na dôležitosti a začala sa považovať aj za typickú prepravnú službu, ako aj nákupy a donášku jedla. Stala sa stimulom pre inováciu a faktorom rastu zamestnanosti, vytvorila potrebu zohľadniť pracovné podmienky a sociálne aspekty ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú.

Práca prostredníctvom platforiem je veľmi rôznorodá, čo sťažuje reguláciu s cieľom lepšie vyvážiť záujmy používateľov a regulovať práva pracovníkov. Niektorí sú samostatne zárobkovo činní, resp. tí ktorí si cenia autonómiu, ale sú aj takí, ktorí zažívajú podriadenosť a kontrolu, pokiaľ ide o výšku platov a pracovné podmienky. Pokus o riešenie zásadných problémov súvisiacich s odstránením nesprávnej klasifikácie a udeľovanie určitých práv je návrh Smernice z 9. decembra 2021 o zlepšení podmienok práce vykonávanej prostredníctvom online platforiem.

DÔLEŽITÉ

V dôsledku šírenia moderných digitálnych technológií sa začalo pracovať na regulácii atypických foriem zamestnávania, ktoré sa na nich zakladajú, a na zabezpečení vhodných podmienok pre prácu a ochranu pri práci.

***

Ďalším príkladom, ktorý poukazuje na regulačné opatrenia v rámci atypického zamestnania, je uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021, ktoré obsahuje odporúčania pre Komisiu o práve na odpojenie od digitálnych nástrojov určených na prácu vrátane informačných a komunikačných technológií (IKT), t. j. nevyužívať prácu ľudí mimo pracovného času a nezúčastňovať sa priamo alebo nepriamo na komunikácii pomocou digitálnych prostriedkov. Okrem toho stojí za zmienku, že sa pracuje na prijatí novej dohody medzi európskymi sociálnymi partnermi o práci na diaľku.

Zámerom je revidovať predchádzajúcu sociálnu dohodu z roku 2002, ktorá sa netransformovala na Smernicu EÚ. Hoci neexistuje univerzálna úprava, práca na diaľku sa objavuje v Smernici z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pre rodičov a opatrovateľov. Uvádza sa v ňom, že zamestnanci s deťmi do určitého veku (najmenej osem rokov) a opatrovatelia majú právo požiadať o flexibilnú organizáciu práce za účelom poskytovania osobnej starostlivosti. Flexibilnou organizáciou práce sa podľa prijatej definície rozumie využívanie práce na diaľku, flexibilného pracovného času alebo práce na čiastočný/skrátený úväzok.