Druhy atypických foriem práce

V členských štátoch existuje mnoho atypických foriem práce, ktoré je ťažké zahrnúť do jedného súvislého katalógu. Rozdiely v právnych systémoch, organizačnej kultúre, ekonomických podmienkach a sociálnych očakávaniach sú niektoré z dôvodov rôznorodosti v zamestnaní. Atypickosť je motto, ktoré zahŕňa rozdielne druhy pracovných miest, ktoré sa objavujú alebo získavajú na význame v dôsledku zmien v modernom svete: globalizácia, rastúca konkurencia, technologické zmeny a ekonomické transformácie. Pandémia COVID-19 viedla aj k zvýšeniu rozsahu a objemu nových foriem zamestnania. Mnohé z nich sa výrazne odlišujú od tradičného poňatia práce.

Kľúčovou otázkou je pokus odpovedať na otázku, ako môžu nové formy zamestnania pomôcť vybudovať odolnejší a inkluzívnejší trh práce. Úvahy sa týkajú aj toho, ako zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a dôstojné pracovné podmienky a zároveň zachovať požadovanú flexibilitu a nevnucovať riešenia, ktoré samotné zainteresované strany vedome ignorujú.

DÔLEŽITÉ

Je problematické určiť, do akej miery je možné atypické zamestnávanie regulovať odlišne bez toho, aby pracovné podmienky neboli menej priaznivé v porovnaní s ustálenejšími druhmi zamestnania.

***

Pojem diverzita súvisí s problematikou atypickej práce a identifikácie ľudí, ktorí ju vykonávajú z hľadiska charakteristík a profesijnej situácie.

To znamená akceptovať a podporovať diverzitu a zároveň zabezpečiť rovnaké pracovné príležitosti pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, čo ich odlišuje v subjektívnom hodnotení (vnímaní) zamestnávateľa (napr. pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, národnosť, presvedčenie). Základnou myšlienkou je vytváranie priateľských pracovných podmienok, ktoré sú v súlade so zásadami sociálneho spolunažívania tak, aby zahŕňali všetkých a nikoho nevylučovali zo skupiny zamestnancov. Aktivity zamerané na rovnaké zaobchádzanie a podporu sociálnej rozmanitosti by mali vychádzať z hodnôt solidarity, otvorenosti, porozumenia druhým a inklúzia.

Politika diverzity má za cieľ uľahčiť revitalizáciu ekonomického stavu podniku a zaručiť konkurencieschopnosť, pretože heterogénny tím, ktorý pracuje flexibilne, ad hoc, môže mať zaujímavé, nezvyčajné nápady a inovatívne spôsoby ich realizácie a má tiež tendenciu uskutočňovať potrebné zmeny. Preto môžeme konštatovať, že atypické formy zamestnania a rôznorodý personál sú faktory, ktoré pozitívne ovplyvňujú podnik a zvyšujú jeho efektivitu. Mali by sa podporovať a rozvíjať, ale nie využívať. Zamestnávatelia by na nich nemali myslieť v zmysle uspokojovania svojich záujmov.

Klasifikácia najnovších foriem zamestnania charakteristických pre trh práce 21. storočia zahŕňa:

• príležitostná práca; (casual work);
• práca prostredníctvom platforiem (crowd employment);
• rozmiestnenie/zdieľanie zamestnancov (employee sharing);
• zdieľanie práce; (job sharing);
• dočasný manažment (interim management);
• práca na diaľku založená na informačných a telekomunikačných technológiách (ICT-mobile work);
• práca za vouchere – poukážky; (voucher-based work);
• portfóliová kariéra (portfolio work);
• spoločné zamestnávanie (collaborative employment).

Klasifikácia vypracovaná Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) dokazuje, ako sa mení ekonomika a sprievodné procesy, ktoré si vyžadujú vytváranie doteraz neznámych foriem práce charakteristických pre post-industriálnu éru. Niektoré typy zamestnania sa od klasického pracovného pomeru výrazne líšia, iné sú mu podobné (obrázok 1). Veľa závisí od povahy vzťahu medzi stranami a podmienok zamestnania.

1. Práca na čiastočný úväzok

Jednou z flexibilných foriem zamestnania je práca na čiastočný pracovný úväzok (casual work), chápaná ako sporadická, nepravidelná práca, ktorá nepredvída čas výkonu zamestnanca. Závisí od mnohých vonkajších podmienok a deleguje sa, keď je to potrebné. Patrí sem aj pracovná disponibilita kedy zamestnávateľ – v prípade potreby – vyzve zamestnanca, aby vykonal určité úkony. Podobne sa rieši sezónna práca, ktorá je krátkodobá, prechodná a závisí od sezóny, cyklu alebo zvoleného obdobia. Prácu na čiastočný úväzok vykonávajú určité skupiny (napr. mladí ľudia, migranti). Mnohí zamestnanci to považujú za doplnkový spôsob zárobku.

2. Práca prostredníctvom platforiem

Vďaka rozvoju IKT technológií, využívaniu internetu a vzniku ekonomiky zdieľania vznikla práca cez platformy. Zahŕňa pripojenie, používanie softvéru (aplikácie), používateľov, ktorí majú záujem ponúkať a prijímať určité služby. Podmienkou jej poskytnutia je vlastníctvo vhodného vybavenia počítačového systému (hardvér, sieť, programy). Potom ponúkajúca strana odpovie online na dopyt a transakcia sa uskutoční. Charakteristickým znakom práce cez platformy je prítomnosť troch strán, a to: objednávateľa prác (klient, príjemca), dodávateľa (osoba, ktorá – nedokončená veta – pp) a vlastníka platformy (sprostredkovateľa, ktorý poskytuje virtuálny priestor). Práca prostredníctvom platforiem je definovaná aj ako spôsob zapojenia zamestnanca, ktorý vykonáva službu pre klienta svojho zamestnávateľa pomocou online platforiem. Príkladom tejto formy činnosti sú dopravné činnosti (napr. Uber, Glovo) alebo poskytovanie finančnej, prekladateľskej a programátorskej podpory (napr. Fixly, Freelancer). Dôležitú úlohu zohráva riadenie prostredníctvom algoritmu, ktoré sa stáva virtuálnym zamestnávateľom, pretože rozdeľuje úlohy, kontroluje ich plnenie, hodnotí kvalitu a realizuje finančné zúčtovanie.

3. Rozmiestnenie/zdieľanie zamestnancov

Za účelom efektívnejšieho využívania zdrojov pracovnej sily sú zamestnanci rozmiestňovaní/zdieľaní, to znamená, že sa prijíma riešenie, pri ktorom skupina zamestnávateľov prijíma zamestnancov spoločne a je za nich zodpovedná. Pracovné podmienky a vzájomné záväzky sa medzi týmito zamestnávateľmi zvyčajne dojednávajú interne. V praxi môže mať táto spolupráca podobu strategickej spolupráce, kedy sa vytvorí sieť subjektov, v rámci ktorých dochádza k presunu zamestnancov od jedného zamestnávateľa k druhému za účelom vykonania určitých (individuálnych) zákaziek, aby bola zabezpečená ich kontinuita práce.

Týmto spôsobom sa zabráni zástojom a zamestnávaniu len na čiastočný úväzok, čo je optimálne ziskové a nie vždy uspokojí zamestnancov, najmä ak majú systém hodinovej práce a chcú čo najlepšie využiť svoj čas, na ktorom odmeňovanie závisí. Ďalším riešením je ad hoc rozmiestnenie/zdieľanie, kedy zamestnávateľ nemôže svojim zamestnancom dočasne zabezpečiť prácu a posiela ich pracovať do iného podniku po predchádzajúcej dohode o podmienkach takéhoto pridelenia so zamestnávateľom prijímajúcim zamestnancov.

Pracovná zmluva je naďalej platná medzi predchádzajúcim zamestnávateľom (odosielateľom) a zamestnancom, a prijímajúci zamestnávateľ vykonáva len organizačný dozor a plní prevádzkové povinnosti súvisiace s plánovaním, rozvrhovaním a kontrolou každodenných obchodných činností. Vďaka tomuto riešeniu je zachovaný pracovný pomer aj napriek nedostatku úloh pre zamestnanca. Táto forma spolupráce je podobná dočasnej práci, ale nie je tu žiadny komerčný prvok, ktorý je pridelený personálnej agentúre v mene konkrétneho klienta (zamestnávateľa užívateľa).

4. Zdieľanie pracovného miesta

Podstatou zdieľania pracovného miesta je jeho rozdelenie medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov, ktorí spolu pracujú na plný úväzok. Pre jednotlivého zamestnanca to znamená prácu na skrátený pracovný čas. Z fungovania spoločného pracovného miesta vyplýva aj nevyhnutné rozdelenie zodpovedností, rozsah činností a času, ktoré nemusí byť rovnomerne rozdelené. Flexibilita je výhodou najmä vtedy, keď chcú zamestnanci udržať rovnováhu medzi profesionálnym a súkromným životom, no problémom môže byť disperzia zodpovednosti za splnené úlohy. Funguje ako mentorský systém, ktorý umožňuje starším a mladším zamestnancom navzájom spolupracovať.

5. Dočasné riadenie

Špecifikom tejto formy zamestnania je zamestnávanie špecializovaných odborníkov, ktorí sú potrební na konkrétnu úlohu alebo na riešenie konkrétneho problému v podniku. Dôležitým prvkom sú odborné znalosti zamestnanca, ktorý vďaka svojim skúsenostiam poskytuje pomoc v prípade potreby realizácie projektu, problémov v danej oblasti alebo potreby riadenia podniku v zložitých situáciách (napr. ekonomická kríza, reštrukturalizácia). Právnym základom je v tomto prípade každá zmluva, na ktorej sa zmluvné strany dohodli (zvolili), často bez uzatvorenia pracovnej zmluvy. Niekedy sa zamestnávatelia dohodnú na možnosti využitia odborných kompetencií špecializovaných pracovníkov, ktoré majú a ktoré si môžu navzájom požičiavať.

6. Práca na diaľku

Vďaka rozvoju informačných a telekomunikačných technológií sa stala populárnou práca na diaľku, ktorú je možné vykonávať trvalo alebo čiastočne na diaľku, mimo sídla zamestnávateľa. Zvyčajne je to bydlisko zamestnanca, ale strany môžu určiť aj „call centrum“, internetovú kaviareň alebo virtuálnu kanceláriu. Špecifikom práce na diaľku je využívanie prostriedkov na elektronickú komunikáciu a zasielanie/doručovanie výsledkov vykonaných úloh. Môže byť schválená, ak má zamestnanec schopnosti a technické a priestorové možnosti na výkon takejto práce a ak to taký druh práce umožňuje. Prostriedky na prácu a materiál, ako aj logistiku zabezpečuje zamestnávateľ. Neexistujú však žiadne kontraindikácie, aby zamestnanec používal svoje vlastné vybavenie, pokiaľ rešpektuje a zabezpečuje ochranu dôverných informácií a iných tajomstiev, ktoré sú predmetom ochrany v súvislosti s podnikovými alebo osobnými údajmi, ako aj informácií, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť zamestnávateľa.

Je dôležité, aby sme sa vzájomne dohodli na podmienkach spolupráce. Zvyčajne sa predpokladá, že za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na diaľku, ako aj za úrazy pri tejto práci zodpovedá zamestnávateľ, avšak v rozsahu a vo vzťahu k prostriedkom alebo materiálom poskytnutým zamestnávateľom znáša zamestnávateľ aj náklady na inštaláciu a údržbu zariadení ako aj náklady na spotrebu elektrickej energie a telekomunikačné služby. Zamestnancovi však môže vzniknúť povinnosť viesť evidenciu činností, ktoré vykonáva v rámci práce na diaľku.

7. Práca za vouchery –  poukážky

Neštandardnosť pracovného pomeru môže spočívať v inom spôsobe odmeňovania zamestnanca. Príkladom je práca pre vouchery – poukážky. Zmluvné strany uzatvoria pracovnú zmluvu, ktorá určí, že zamestnanec dostáva ako kompenzáciu poukážky (nepeňažné prostriedky), a nie výplatu v hotovosti. V praxi si zamestnávateľ takúto poukážku zakúpi od oprávneného subjektu a za vykonanú prácu účtuje prostredníctvom poukážok. Zamestnanec ich môže kedykoľvek vymeniť za hotovosť. Podstatným prvkom práce za poukážky je započítanie sociálneho poistenia, ktoré sa platí na individuálny účet zamestnanca. Štrukturálne je práca za poukážky podobná benefitom/príspevkom (platby v tovare, tovar „in natura“, napr. uhlie pre baníkov, palivové drevo pre lesníkov),

8. Portfóliová kariéra

Portfóliová kariéra je veľmi flexibilná forma práce a poskytujú ju ľudia, ktorí si cenia slobodu a nezávislosť. Sú to zvyčajne nezávislí pracovníci, ktorí podnikajú sami a generujú príjmy z rôznych zdrojov. Neposkytujú správy jednej firme, ale majú veľa klientov, ktorým poskytujú služby.

Organizujú si vlastnú prácu, podnikajú, vyrovnávajú pracovný a súkromný život, ale nemajú práva zamestnaných osôb a musia znášať všetky bremená (dane, poistenie) a riziká (hlavne ekonomické). Stanovujú si podmienky spolupráce, rozhodujú sa za seba, vytvárajú si vlastnú značku a sú zodpovední za kvalitu odvedenej práce a ťažia zo širokej škály nových výziev a kombinácií rôznych zručností. Od týchto tzv. freelancerov – nezávislých pracovníkov sa vyžaduje, aby boli aktívni, spoľahliví a neustále sa prispôsobovali nepredvídateľným obchodným situáciám a očakávaniam klientov. Na jednej strane si užívajú autonómiu, no zároveň majú tendenciu strácať rovnováhu medzi prácou a súkromnou sférou, pričom trpia negatívnymi dôsledkami workoholizmu.

9. Spoločné zamestnávanie

Charakteristickým znakom spoločného zamestnania je spolupráca medzi samostatne zárobkovo činnými osobami, niekedy aj s účasťou malých a stredných podnikateľov, čo im umožňuje spoločné podnikanie. Freelanceri – nezávislí zamestnanci a iné subjekty najčastejšie realizujú projekty s cieľom eliminovať obmedzenia súvisiace s veľkosťou ich aktivít a profesionálnu marginalizáciu (izoláciu).

Snažia sa tak posilniť svoju pozíciu na trhu. Jednou z foriem spoločného zamestnávania sú zastrešujúce organizácie, ktoré podporujú a chránia ľudí, ktorí vykonávajú prácu, riadia ich administratívne úlohy (napr. vypĺňanie formulárov, obchodovanie s faktúrami), no zároveň im umožňujú zachovať si hlavné črty charakteristické pre nezávislé vedenie podniku, ako napríklad: nezávislosť, samostatnosť. Zastrešujúce organizácie však neposkytujú stabilitu zamestnania a sociálnu ochranu, hoci niekedy poskytujú určitú istotu.

Ďalším typom spoločného zamestnania je coworking, teda individuálna práca, ale pôsobenie v skupine, v jednom priestore, ktorý zdieľajú s ostatnými ľuďmi. Každý vykonáva svoje úlohy oddelene, ale využíva infraštruktúru poskytnutú pre každého. Bežným riešením sú spoločnosti ktorých členmi sú freelanceri za účelom výmeny poznatkov a skúseností v rámci svojej špecializácie, informovanosti o novinkách na trhu a posilnenia marketingu.